Zobudila som sa akože na nejaký škrabot, že nejakí murári zoškrabovali skalky zo steny, ktoré máme z vonkajšej strany paneláku. A to som bývala na najvyššom poschodí. Bolo ich pred mojim oknom asi 5. Nemám záclonu, tak mi dokonale videli do okna. Vstala som z postele a vtedy si ma všimli. Začali sa usmievať. Ja som si ich nevšímala, však nech si robia svoju robotu. :P Ale prestali pracovať a zostali tam sedieť. Zrazu sa zotmelo a začalo pršať a fúkať vietor. Vyšla som na balkón a tam bol moj kamarát. Stál na mojom balkóne a pozeral von. Potom povedal, že už sa to blíži. Pršalo čoraz viac a môj byt sa naplnil viacerými priateľmi až na jednu, ktorá sa nemala ku mne ako dostať. Vyliezla po balkonoch na najvyššie poschodie a po tenkej tyči, ktorú tam nechali murári sa snažila preliezť zo susedovho na môj balkon. Veľmi som sa o ňu bála, lebo tyč bola mokrá a ona sa mohla zošmyknúť. Druhá kamarátka nečakane spadla z môjho balkóna a postupne po žinkách ju nadhadzovalo z jednej na druhú ale dole dopadla úplne ako profesionálna kaskadérka... A potom bola zas v mojej izbe. Mne začala z ničoho nič tŕpnuť polka hlavy a slepla som na jedno oko. Úplne som sa bála a potom som zbadala ako ľudia utekajú do garáží skryť sa pred potopou. Ja som nechápala prečo tam idú, veď tam by sa voda dostala tak či tak cez vetracie šachty a keby ich aj nejakým spôsobom upchali, tak sa podusia na vydýchaný vzduch, čo by sa tam toľkí ukrývali. A predsa tam išli všetci. Zrazu som sa začala báť o svoju mamu, a v momente keď som si na ňu spomenula, tak už sedela doma v kuchyni. Chvíľami sa mi moje tŕpnutie zlepšovalo ale vždy sa to vracalo... Cítila som to tak živo! Rozmýšľala som čo budeme robiť. Ak aj príde záplava, náš panelák tá veľká voda zrujnuje a my sa zosypeme s ním. V tom som si pomyslela na svojho otca a napriek tomu, že som ho nemala rada, prišlo mi ho ľúto. Chcela som aby tam bol s nami ale zároveň aj nechcela. Úplne zvláštne pocity, ale keď sa doma zjavil, moje tŕpnutie zmizlo. čakali sme všetci na veľkú katastrofu, pri tom sme sa trochu báli ale bolo nám všetkým fajn. . .
A chcela som to aj dosnívať, ale v tom mi zazvonil telefón... škoda... Inak jeden z najzaujímavejších snov, ktoré občas mávam... furt to mám živé pred očami...
Komentáre