Sme ako dúha...
Ja na jednom konci
a ty na druhom...
Ty máš slnko
ja mám dážď...
Spestrujeme si abstraktnosť tohto sveta
farbami rôznorodosti
dotýkajúcimi sa každého kúsku tela
a všetkej zmyselnosti.
Zamihocú sa ako plamienok sviečky v prievane
a potom zhasnú...
Tvoje slnko sa skryje za vlastný tieň
a môj dážď stratí trblietavosť jasnú.
Dúha sa rozplynie
ako vôňa sfúknutej sviečky,
ešte chvíľu ju cítiš,
dlane zatánaš do obliečky,
upadáš do trýznivých múk
až kým ti neodovzdá svoje čaro
do vlastných rúk...
Komentáre