Práve mám jeden z večerov, keď som plná emocii, keď mám pocit, ze moja dusa kvitne a okolo su same farebne vibracie ;))) mám pocit plný lásky a vychutnávam si ho na plne dusky, pretoze nic krajsie na svete neexistuje.
Pocit, keď ste s niekym tak dokonale prepojeni, ze dokazete tomu druhemu vidiet do duse aj ked sa rozpravate len cez telefon... s clovekom, s ludmi, ktorych poznate tak dokonale dobre, s ktorymi ste prezili tak neskutocne vela, ze sa z vasho zivota nikdy neodpisu... nech su akokolvek daleko... vzdy su vlastne blizko... vzdy su s vami, v kazdodennej myslienke, v spomienke, v srdci... a vy si chcete tento pocit udrzat navzdy, mat ho stale pred ocami, vidiet sa vo svojom svete, tam, kde ste sa nasli... je to nieco neskutocne, nieco tak silne a magicke az to cloveku, ktory to dokaze prezivat naplno, vyraza dych alebo privadza slzy stastia, kazdemu po svojom, podla hlbky precitenia...
Sme ako satelity, ktore obiehaju rozne svety a pomocou vibracnych vln sa pripajame na rozne servery. S niektorymi skonci spojenie ihned a s niektorymi to zostane navzdy alebo minimalne na dlhsiu dobu... Ale aj tak si myslim, ze ked je vam niekto fakt skutocne blizko, ze si dokazete kedykolvek vybavit jeho vonu, jeho usmev v ociach, akykolvek okamih, ktory ste naozaj prezili a ten okamih zostal vo vas... nikdy sa to nestrati... prinajmensom to zostane niekde "zapisane"... niekde medzi minulostou, pritomnostou a buducnostou, v nejakom bezhranicnom priestore a tam si to mozeme najst kedykolvek sa "napojime"... Su to proste Tí, ktorych milujeme...
I´ve got this feeling forever...
Komentáre
:-)